Aktuality

Tympanum ve slovenském SME

Tympanum ve slovenském SME

Pozvánky 04/09/2010


Dá sa čítať ušami?


Vo svete bežná vec, u nás stále skôr rarita. Zvuková kniha. Mnohí o nej už iste počuli, no už menej je tých, čo tento produkt poznajú, dokonca kupujú a počúvajú. Kde sa na audioknihy chodí a prečo by ich ľudia mali chcieť? Nie je najlepšie čítať normálnu, tlačenú knihu, tak, ako to robili naši rodičia?



Väčšina ľudí, a nielen tých starších, prízvukuje, že niet nad knihu v jej klasickej podobe. Ale priznajme si – v čase, keď knižný trh denne zaplavujú tisícky nových titulov najrôznejších žánrov, si na čítanie musíme hľadať vzácny čas. V čase našich paralelných virtuálnych životov si len málokedy spomenieme na Guttenberga, bez ktorého by koniec koncov nevznikla ani audiokniha. I keď tá sa svojím spôsobom vracia k tomu najtradičnejšiemu – k hovorenému slovu.

Ako voľakedy, tak aj dnes
Audiokniha nie je nič iné ako nahrávka ľudským hlasom načítaného textu. Kedysi sme ho počúvali z LP platní, neskôr z audiokaziet. Nahrávky úspešných divadelných predstavení, veršov slávnych básnikov či národných buditeľov, rozhlasové dialógy či zdramatizované detské rozprávky s hlasmi známych hercov tu boli už pred štyridsiatimi rokmi. V domácich knižniciach tých skôr narodených ich nájdeme ešte aj dnes, a kde-tu sa pritrafí aj zachovaný kazeťák či gramofón, na ktorom si praskajúce, patinou poznačené zvukové záznamy stále môžeme pustiť.

Dnes si pod audioknihou predstavujeme nahrávku v podobe MP3, WMA či AAC, teda súbor v elektronickej podobe, umiestnený v počítači, na CD alebo DVD nosiči. Audioknihu možno priniesť na trh vo viacerých formách a je otázkou, ako má vlastne existovať. Môže obsahovať plné texty kníh, ale aj skrátené verzie. Môže sa predávať, ale aj stiahnuť z internetu a skopírovať na USB kľúč. V podobe CD môže mať jednoduchý, lacný obal, ale aj kvalitné balenie s hodnotným grafickým vyhotovením. Text môže byť načítaný hercom, samotným autorom textu, alebo ho môže zdramatizovať celý kolektív. Môže ho sprevádzať hudba, ale aj nemusí. Jednoducho, je veľa možností, ako sa audiokniha stane pýchou vašej knižnice, alebo naopak, ako sa u vás môže dostať do zatratenia.



Kde sa veľa číta, tam sa veľa počúva
Širšia verejnosť sa so zvukovými knihami začala zoznamovať v 80. rokoch minulého storočia. Prvé vydavateľstvá vznikali v USA a vo Veľkej Británii, neskôr sa im začalo dariť aj v európskych krajinách – v Taliansku, Nemecku či vo Francúzsku. Už existujúce knižné vydavateľstvá museli hľadať svoj prístup k audioknihám. Čoraz častejšie ich vydávali ako pridanú hodnotu, dokonca zároveň s tlačenou knihou. K tvorbe si prizývajú režisérov a zvukárov, no a predovšetkým dobrých interpretov – hercov či rozprávačov, ale aj hudobníkov, ktorí hovorený text môžu osviežiť vhodnou sprievodnou muzikou. V krajinách, kde je čítanie kníh bežnou a každodennou záľubou, či už doma, v parku, alebo cestou do práce, má aj audiokniha svoju zelenú a svojich priaznivcov.

Na Slovensku sa trh s audioknihami zobúdzal pomaly a už len v porovnaní s okolitými postkomunistickými štátmi to trvalo nezvyčajne dlho. Bolo to v roku 2000, keď vo vydavateľstve L.C.A. vyšli Rozprávky pre neposlušné deti Dušana Taragela. Krátko po vydaní knižky s podarenými ilustráciami Jozefa G. Danglára, úspech ktorej potvrdili následné čísla predajnosti, sa vydavateľ odhodlal i na výrobu audiokazety a CD s nahrávkami niektorých príbehov. Na spolupráci si prizval herečku Oľgu Belešovú. Tá ich načítala, a veľmi dobre. Niekde tam – popri rozhlasových literárnych čítaniach, ktoré v tom období rozbehol moderátor a režisér Dado Nagy – sa začali písať novodobé dejiny slovenskej audioknihy.

Ide o trvalú hodnotu
„Bola som knihou očarená, a keď mi ju tvorcovia ponúkli na čítanie, naozaj ma to potešilo,“ hovorí Oľga Belešová. Poskytnuté rozprávkové texty si vopred dôkladne pripravila, naštudovala, podčiarkla a pooznačovala si v nich dôležité miesta a mohlo sa začať nahrávať. Zavreli sa so zvukárom v malej kutici súkromného štúdia, išlo to na jeden šup.

„Audioknihy sú výborná vec pre zdravých aj hendikepovaných, rada by som sa k ich nahrávaniu niekedy vrátila,“ vraví herečka. Spolupracovala takto na niekoľkých nahrávaniach aj pre slovenské vydavateľstvo A.L.I., ktoré prináša na cédečkách klasické rozprávky a prvé takto vyrobené CD s rozprávkou (Vlk a kozliatka/ Vlk a Červená Čiapočka) vydalo už v roku 1995. Zhodujeme sa však na tom, že zvuková dramatizácia klasickej rozprávky v obsadení viacerých hercov je niečo iné ako audiokniha v našom ponímaní, ktorú načíta jeden interpret. V každom prípade, po úspechu knihy v českom preklade majú Pohádky pro neposlušné děti tiež svoju audiopodobu. Vynikajúco ich načítala česká herečka Aňa Geislerová. Dodnes možno hovoriť o tomto pôvodnom slovenskom titule ako o jedinom, ktorý má svoj český variant aj medzi audioknihami.



Česi vydávajú Slovákov
Knižné vydavateľstvá pristupujú k vydávaniu audiokníh stále veľmi opatrne – väčšinou sa im ledva opláca vydávanie tých klasických. Prakticky nulový trh s audioknihami na Slovensku tak začali v ostatných rokoch suplovať práve české tituly v podobe pôvodných alebo prekladových diel. V slovenských kníhkupectvách sa síce aj tie ťažko hľadajú, ale ich prítomnosť vďaka výnimkám už predsa len viac cítiť. A hoci českí vydavatelia tiež musia obracať v ruke každú korunu, vzali aspoň sčasti do rúk aj vydávanie pôvodných titulov v slovenčine. Samozrejme, bez spolupráce by to nešlo.

Karel Černošek a Josef Burkovský z českého vydavateľstva Tympanum sa môžu pochváliť štyrmi úspešnými slovenskými titulmi. Dva z nich vyšli vďaka podpore Medzinárodného visegrádskeho fondu. „Vyberáme zaujímavé a dostatočne známe tituly aj autorov. V grantom podporenej edícii sme na Slovensku hľadali mladého súčasného autora a súčasnú autorku – ženu. Potom sme chceli mať aj titul pre deti a tiež autorské čítanie. Samozrejme, záleží aj na vhodnosti daných titulov pre audio spracovanie. Pomerne zásadným kritériom je dĺžka danej knihy, ale aj štýl autorovho jazyka,“ vysvetľuje Černošek.

Nie konkurencia, ale doplnok
Ich slovenské audioknihy sa predávajú hlavne u nás, ale prekvapivo sa im darí aj na českom trhu. „Navyše, pripomínajú krásnu slovenčinu, ktorá je pre Čechov v hovorenej podobe určite prístupnejšia ako v písanej. Kúpu knihy v slovenčine by som zvažoval, ale pri audioknihe by som neváhal,“ vraví Černošek. Tituly vyšli v náklade tisíc kusov. Najlepšie sa vraj, tak v Česku, ako aj na Slovensku, predáva Kniha o cintoríne Daniely Kapitáňovej, ktorú vynikajúco načítal herec Ľuboš Kostelný. Zatiaľ najviac sa predalo z Eskorty Michala Hvoreckého, ktorú načítal Robo Roth, ale tá je na trhu o dva roky dlhšie.

S audioknihami začali Černošek s Burkovským ešte ako študenti architektúry. Keď svojho času napočúvali všetko dostupné, povedali si, že ďalšie veci si budú musieť nahrať sami. V roku 2006 vzniklo z recesie vydavateľstvo. „Zistili sme, že vydavateľov audiokníh je v Česku pramálo, a pritom v zahraničí ich obľuba stále rastie. Chceli sme teda skúsiť šťastie a ponúknuť niečo, čo sa nám zdalo veľmi perspektívne.“

Audioknihy podľa Černoška nie sú konkurenciou tlačeným knihám, skôr ich doplnkom. Treba ich však dostať do povedomia ľudí, stále sa o nich málo vie. Sú určené napríklad ľuďom, ktorí nemajú čas čítať, ale vedia, čo by si prečítať chceli, a tak si kúpia audioknihu od obľúbeného autora, aby si ju vypočuli povedzme v aute na služobnej ceste. Mnoho je i ľudí, ktorým sa vekom zrak pokazil a majú s čítaním problém. Pre nich, ako aj pre úplne nevidiacich, je audiokniha neoceniteľnou cestou k literatúre.



Návrat k príbehom
Luboš Houška zo Slovenskej Ľupče je fanatik do literatúry. Hneď po vstupe Slovenska do EÚ si to namieril do Írska. Jeho slovenská knižnica sa tam postupne rozrastala, hoci prevážať knihy cez hranice bolo náročné a nákladné. Aj preto ho inšpiroval formát audiokníh. „Je to alternatíva, ktorá rozširuje možnosti. Stalo sa mi, že som najprv počul dobre načítanú knihu, až potom som si zobral do rúk jej písanú predlohu. Už som sa cítil ovplyvnený hlasom a spôsobom rozprávania. Je to zaujímavý úkaz,“ hovorí. Audiokniha sa podľa neho vracia k rozprávaniu príbehov. Jej život súvisí aj s tradíciou verejných čítaní, ktoré na Západe, najmä v Nemecku, frčia už dávno, kým u nás len v posledných rokoch.

Koncom minulého roka sa Houška vrátil na Slovensko a s priateľmi založil vydavateľstvo, ktoré sa chce primárne venovať vydávaniu audiokníh. Slovenský knižný trh však považuje za veľmi špecifický. „Sme síce polovica českého trhu, ale čo sa týka kníh, tento pomer neplatí. Knihy v slovenčine fungujú maximálne na dvadsať percent, v prípade audiokníh je to ešte menej. Titulov je skutočne málo,“ upozorňuje.

Zložitý výber
Slováci nemajú problém s češtinou, takže trh s audioknihami je na Slovensku vzhľadom na záujem nasýtený českými titulmi, ktoré sú pomerne kvalitné. Naše knižné vydavateľstvá občas niečo vydajú, ale nie je toho veľa a nie vždy sa dá hovoriť o serióznej úrovni po všetkých stránkach – príkladom je neskrátená verzia Biblie načítaná známymi slovenskými hercami, no v mäkkom, lacnom prebale.

Dôležitý je výber titulov na základe autora, diela a jeho dĺžky, prekladu, ako aj výber interpreta textu, režiséra a zvukára, ale aj solídna grafická úprava CD nosičov. Do všetkého, samozrejme, vstupujú autorské práva, čím sa výber možností môže komplikovať. Audiokniha nie je lacná záležitosť. A aby to bolo ešte zložitejšie, platí sa z nej 19-percentná daň, tak ako z hudobných CD, a nie 10-percentná, ako je to v prípade kníh.

Z nového vydavateľstva Kniha do ucha sa na trhu zatiaľ objavili čerstvé štyri tituly, ktoré odštartovali štyri edície. Je to výber absurdných poviedok Daniila Charmsa v dramatickej interpretácii Dada Nagya, Všetko alebo nič Evy Urbaníkovej v podaní Michaely Čobejovej, literárna groteska Kolomana Kocúra Apáka a mamáka skvostne nahovorená Borisom Farkašom a Láskavé rozprávky Braňa Jobusa, ktoré načítal Richard Stanke. Zo slovenských autorov sa chystajú Coffee stories Pavla Sibylu a titul Minule, keď som fajčil od Remiho Kloosa a Pero le Kveta. Pripravujú sa aj zaujímavé zahraničné tituly.



Keby sme neboli blázni
Svoj priestor si audioknihy musia presadiť na pultoch kníhkupectiev, o čosi ľahšie je to na internete. Súčasťou ich zmysluplného života majú byť dostupné zvukové ukážky jednotlivých titulov. Najprehľadnejšie spracovanú ponuku má u nás zatiaľ kníhkupectvo Artforum. Ceny audiokníh sú nastavené podľa edícií a cieľových skupín, ale závisia aj od dĺžky hovoreného textu. V zásade sú porovnateľné s cenami klasických kníh, niekedy sú o čosi nižšie. Aj v tomto prípade si však distribútor berie svoju nemalú sumu zo zisku.

„Keby sme neboli blázni, tak sa na to asi vykašleme. Ale sme veľkí čitatelia a máme radi knihy,“ hovorí vydavateľ Houška. Rozhadzuje siete na všetky možné strany – rokuje o rôznych podobách spolupráce s knižnicou pre nevidiacich v Levoči, s inými vydavateľstvami i so Slovenským rozhlasom. Verí, že audiokniha si svojho fanúšika u nás nájde.

Tajomstvo voskového valca

Prvú audioknihu má na svedomí Thomas Alva Edison. Vznikla koncom 19. storočia, volala sa Mary Had a Little Lamb a zvuková informácia bola zaznamenaná na voskovom povrchu prenosného valca. Dôležitým momentom ďalšieho vývoja bolo zasadnutie amerického Kongresu v roku 1931, ktorý ustanovil program pre šírenie literatúry pre nevidiacich.

O ďalší rok neskôr tu bol už reprodukčný prístroj, ktorý zostrojil americký antropológ John Peabody Harrington. Potreboval ho pre svoj nevšedný výskum – v roku 1933 precestoval Severnú Ameriku, kde zaznamenával ústne podávané príbehy pôvodných amerických kmeňov, takzvané storytellingy.

Orálnu históriu nahrával na hliníkové disky pomocou autobatérie. V nasledujúcom období postupne vznikali podobné nahrávky aj inde vo svete. Na Slovensku sa s nahrávaním zvukových kníh na magnetofónové pásy a kazety začalo v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči v roku 1962. Prvá kniha na kompaktnom disku bola v jej zvukových štúdiách vyrobená v roku 1997. V tom istom roku sa začal testovať aj špeciálny prehrávač takzvaných DAISY kníh s číslicovým zvukovoinformačným systémom.
Slovenský rozhlas je pripravený, ale sám na trh nepôjde

Slovenský rozhlas disponuje stovkami nahrávok čítaných literárnych textov z minulosti. Archív sa postupne digitalizuje a nejeden titul sa dnes sám núka na vydanie v podobe audioknihy. Hoci rozhlas má svoje vydavateľstvo, na podobný krok sa nechystá. Sporadicky sa však na vydávaní audiokníh podieľa v spolupráci s inými vydavateľstvami. Minulý rok odvysielal knihu Dominika Dána Beštia, ktorú pripravilo vydavateľstvo Verbis, spolupracoval na Kapitáňovej Knihe o cintoríne či Hvoreckého Eskorte.

„Ísť na trh s audioknihami sa na Slovensku zatiaľ skôr neoplatí, ako oplatí,“ hovorí riaditeľ literárno-dramatického centra Slovenského rozhlasu Karol Horváth. Zároveň upozorňuje, že v rozhlasovom archíve sa nachádzajú predovšetkým nahrávky, ktoré sú skrátenými verziami literárnych diel.

V súčasnosti však pokračuje v snahách svojho predchodcu Jara Riháka a už vyše roka presadzuje v rámci programu Čítanie na pokračovanie nahrávanie próz v ich kompletnej, neskrátenej podobe. Výnimočne môže dôjsť aj k anachronizmom, ako to bolo napríklad v prípade knihy Vzkriesenie Olympie od Vojtecha Zamarovského. „Vyvstala otázka, čo s pasážami, kde Zamarovský reflektuje socialistický prístup k športu a k pamiatkam. Ale usúdili sme, že úsudok si má urobiť poslucháč, nie sme tu od toho, aby sme v tomto smere dačo predžúvali,“ vraví Horváth.

Spolupráci na audioknihách sa nebráni, práve naopak, tvrdí, že rozhlas je pripravený. Prvoradým však zostáva ich vysielanie v éteri. Výborné poslucháčske ohlasy vraj zaznamenali na odvysielanú Ženu zo sekáča od Uršuly Kovalykovej, na Knihu o cintoríne Daniely Kapitáňovej, ale aj na Homérovu Iliadu v podaní Dušana Jamricha. Momentálne dokončujú načítania kompletných kníh finalistov súťaže Anasoft Litera a pripravujú Bieleho tesáka či Huckleberryho Fina.
Knižní vydavatelia o audioknihách

Ikar: Zatiaľ neperspektívne. Čas ukáže

Jednoznačne úspešnejšie na trhu sú tradičné tlačené knihy, myslí si manažérka vydavateľstva Ikar Mária Lešková. Slovákov podľa nej audiokniha napriek svojim prednostiam zatiaľ príliš nezaujala. Po prvý raz sa v Ikare objavila až na predvianočnom knižnom trhu v decembri 2007 v rámci novej edície Knihy na počúvanie. Prvá séria obsahovala tituly Modrý dom (Táňa Keleová-Vasilková), Alchymista (Paula Coelho), Zlatý kompas (Philipa Pullman) a prvý diel z kníh J. K. Rowlingovej o Harrym Potterovi.

„Pri výbere sme stavili na úspešnosť knižných vydaní uvedených titulov. Momentálne však vydávanie audiokníh nepovažujeme za perspektívnu cestu. Čas ukáže,“ hovorí Lešková. Z uvedených štyroch je najväčší záujem o Alchymistu, z ktorého sa doteraz predalo cez 1300 kusov. Predaj ostatných sa pohybuje na úrovni 200 až 450 kusov. V porovnaní s predajom tlačených vydaní týchto konkrétnych kníh je to niekoľkonásobne menej.

Slovart: Úspešný predaj len vďaka novinovým stánkom

V Slovarte s audioknihami zatiaľ veľkú skúsenosť nemajú. Šéf vydavateľstva Juraj Heger vraví, že stále hľadajú model, ktorý by bol dobrý pre autorov aj pre čitateľov, a zároveň by bol ekonomicky priechodný. „Vieme, že aj na väčších trhoch – český trh nevynímajúc – vydavatelia audiokníh udržiavajú produkciu len s veľkými problémami,“ hovorí. Doteraz pracovali na tituloch audiokníh, ktoré už vo zvukovej podobe existovali, takže pri nich neboli dodatočné náklady na prípravu.

Naposledy to boli pred Vianocami štyri audioknihy s Pálenicami Borisa Filana, ktoré si autor vyrábal sám. Ich predaj bol vraj nad očakávanie lepší, ale bolo to najmä vďaka distribúcii cez novinové stánky – z každého CD sa predalo niekoľko tisíc kusov. Zo starších titulov vyšla v Slovarte detektívna knižka Vražda v Slopnej od Daniely Kapitáňovej, nahrávaná v Slovenskom rozhlase, v tomto prípade však bola audiokniha prikladaná k tradičnej knihe ako bonus.

Vydavateľstvo PT: Väčšou hrozbou je e-kniha

„Audioknihy nevydávam, aj keď niektoré knihy, ktoré v PT vyšli, sú na audiokazetách a CD-DVD. Ja nie som dobrý konzument takéhoto tovaru, v aute nemám rádio ani prehrávač, podobne je to aj doma, kde počúvam iba Slovenský rozhlas na malom tranzistore,“ hovorí šéf vydavateľstva Albert Marenčin. Priznáva, že princípu audiokníh celkom nerozumie, knihu si vraj vždy radšej prečíta. Vo vydávaní audiokníh nevidí veľký biznis. Za väčšiu hrozbu pre klasické tlačené knihy považuje elektronickú knihu, ktorá možno už čoskoro výrazne ovplyvní aj náš knižný trh.
Anketa: Počúvate?

Dušan Fabian, psychológ

Som fanúšik počúvania literatúry. Nepozerám telku, oveľa viac počúvam rozhlas. Počúvanie rozvíja celkom inú kreativitu mysle ako televízia, ktorá človeka celého pohltí. Pri počúvaní sa dá všeličo aj robiť. Veľmi sa mi zapáčilo to indivíduum Daniely Kapitáňovej – Samko Tále v hovorenej podobe. Keď som v rozhlase natrafil na jeho čítanie na pokračovanie, doslova som to začal vyhľadávať.

František Šebej, politik, pedagóg

Audioknižky počúvam už zhruba dvadsať rokov, vtedy som si prvú doniesol z Ameriky. Bol to Stephen Hawking: The Brief History of Time. To boli ešte nahrávky na audiokazetách. Mám audioknižiek doma celú malú knižnicu, takmer všetko v angličtine a väčšinou ide o literatúru faktu – psychológia, história, politické vedy, biológia, ale aj napríklad knižky Malcolma Gladwella a vyskytne sa aj nejaký román, esej a podobne.

Počúvam knihy namiesto hudby z iPhonu, predtým z walkmana či MP3 prehrávača, keď idem niekam dlhšie peši, alebo keď idem na prechádzku so psom, čo je často. V aute len vtedy, keď som na dlhej ceste. Ak ide o knižku, s ktorou chcem aj pracovať, povedzme citovať z nej, obyčajne si ju kúpim aj v tlačenom vydaní. Nie je to pre mňa len zábava, ale naozaj svojím spôsobom čítanie.

Juraj Kušnierik, novinár

Audioknihy počúvam málo, ale intenzívne, nakoľko oveľa radšej čítam. Ideálne na počúvanie audiokníh je podľa mňa auto. V podstate ich počúvame (naša rodina) len tam. A čo mi to dáva? Je to intenzívnejšie vnímanie textu. Ako keby sa z románu stávala tak trochu dráma.

Adela Banášová, moderátorka

S audioknihami som sa stretla v Rakúsku. Začala som si ich kupovať a počúvať hlavne pre osvieženie nemčiny. Vypočula som si takto šesťdielnu kolekciu detektívok od Agaty Christie, Kafkov Proces, pustila som sa aj do Ecovho Mena ruže, ale pri ňom som zaspávala. Okrem toho mám ešte zopár obľúbených nemeckých autorov, ktorých diela si takto počúvam. Perfektný je aj Jára Cimrman, hoci to je niečo trochu iné ako načítaná literatúra.

Zo slovenských audiokníh zatiaľ nepoznám žiadnu, okrem otcovho Dubčeka, tú však načítali pre nevidiacich do levočskej knižnice. Samozrejme, audioknihy sú dobré do auta. Zistila som, že čítané slovo ma za volantom veľmi upokojuje. Keď cestou náhodou naďabím v rádiu na literárny program, určite ho neprelaďujem, aj keď doňho len tak nečakane, uprostred nejakého textu, vhupnem. Cesta mi zrazu ubieha v celkom inej kvalite a rýchlosti. Niekedy to ani nie je o obsahu, skôr o pocite. Dobre mi to padne.
Audiorekordy
O tom, ktorá z audiokníh je dlhšia, polemizujú audiobookeri na rôznych internetových fórach. Zverejňujú svoje osobné rekordy v dĺžke počúvania i v absolvovaní posluchu rôznych verzií kompletných, dlhotrvajúcich nahrávok. Napríklad české nahrávky všetkých siedmich dielov Harryho Pottera majú dokopy dĺžku 140 hodín. Medzi najdlhšie audioknihy patria aj Svet bez konca (45,5 hodín, 35 diskov) a Piliere zeme (41 hodín, 33 diskov) od Kena Folleta či Atlas Shrugged od Ayn Randovej (50 hodín). Starý zákon existuje v 65- až 80- hodinových verziách.


štvrtok 2. 9. 2010 | Eva Andrejčáková | FOTO - Peter Žákovič
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

 

Hledání

Benefiční audiokniha >

Benefiční audiokniha

Oblíbení interpreti >

Raymond Chandler Táňa Medvecká Anna Hrnečková Aleš Procházka Václav Postránecký

Výběr z fotografií

Hra o trůny

Nejprodávanější titul >
Hra o trůny
George R. R. Martin
čte František Dočkal

Odkazy
Audioknihy.net >
iliteratura - O literatuře ve světě a doma >
Projekt Rosteme s knihou >
ZenaVAute.cz - internetový magazín pro ženy za volantem >
Svět literatury >
Dětská tisková agentura >
Literární.cz - Server s českou literaturou >
Vaše literatura - literatura pro všechny >
Knihkupectví Svět dětské fantazie >
Nakladatelství a knihkupectví PASEKA >
Aletheia >

Komunita
Facebook >
Twitter >
RSS >
Newsletter >
Klub >